(Didaktická/elegická báseň, latinčina/rímčina, 1. stor. n. l., 2330 riadkov)

Úvod

"Ars Amatoria" ( "Umenie lásky" ) je zbierka 57 didaktických básní (alebo, možno presnejšie, burleskná satira na didaktickú poéziu) v troch knihách rímskeho lyrického básnika Ovidius , napísaná v elegických dvojveršiach a dokončená a publikovaná v roku 1 n. l. Báseň poskytuje poučenie o tom, ako a kde nájsť ženy (a manželov) v Ríme, ako ich zviesť a ako zabrániť iným, aby ich ukradli.

Veľmi stručné všeobecné zhrnutie troch kníh "Ars Amatoria" môžu byť uvedené takto:

Kniha1:

Časť I: Jeho úloha.

Časť II: Ako ju nájsť.

Časť III: Vyhľadávanie počas prechádzky.

Časť IV: V divadle.

Časť V: Na pretekoch alebo v cirkuse.

VI. časť: Aj triumfy sú dobré.

Časť VII: Pri stole.

Časť VIII: Na pláži.

Časť IX: Ako ju získať.

Časť X: Najprv zabezpečte slúžku.

Časť XI: Nezabudnite na jej narodeniny.

Časť XII: Píšte a sľubujte.

Časť XIII: Buď, kdekoľvek je.

Časť XIV: Vyzerajte reprezentatívne.

Časť XV: Pri večeri buď odvážny.

Časť XVI: Sľubovať a klamať.

Časť XVII: Slzy, bozky a prevzatie vedenia.

Časť XVIII: Buď bledý a dávaj si pozor na svojich priateľov.

Časť XIX: Buďte flexibilní.

Kniha 2:

Časť I: Jeho úloha.

Časť II: Potrebujete dary mysle.

Časť III: Buďte mierni a dobromyseľní.

Časť IV: Buďte trpezliví a dodržujte pravidlá.

Časť V: Nebuďte slabí.

VI. časť: Získajte si sluhov.

Časť VII: Dajte jej malé vkusné darčeky.

Časť VIII: Obľúbte si ju a pochváľte ju.

IX. časť: Utešujte ju v chorobe.

Časť X: Nechajte ju, nech sa jej po vás cnie (ale nie na dlho).

Časť XI: Majte ďalších priateľov (ale buďte opatrní).

Časť XII: O používaní afrodiziak.

Časť XIII: Podnieť jej žiarlivosť.

XIV. časť: Buď múdry a trp.

Časť XV: Rešpektujte jej slobodu.

Časť XVI: Zachovajte tajomstvo.

Časť XVII: Nezmieňujte sa o jej chybách.

Časť XVIII: Nikdy sa nepýtajte na jej vek.

Časť XIX: Neponáhľajte sa.

Časť XX: Úloha je splnená (zatiaľ...).

Kniha 3:

Časť I: Teraz je čas naučiť dievčatá.

Časť II: Dbajte na to, ako vyzeráte.

Časť III: Vkus a elegancia v účesoch a šatách.

Časť IV: Make-up, ale v súkromí.

Časť V: Skryte svoje chyby.

VI. časť: Buďte skromní v smiechu a pohybe.

Časť VII: Učte sa hudbu a čítajte básnikov.

Časť VIII: Naučte sa tanec a hry.

Časť IX: Nechajte sa vidieť.

Časť X: Pozor na falošných milencov.

Časť XI: Dávajte si pozor na písmená.

Časť XII: Vyhýbajte sa nerestiam, uprednostňujte básnikov.

Časť XIII: Skúste mladých a starších milencov.

XIV. časť: Využívajte žiarlivosť a strach.

Časť XV: Hra na plášť a dýku.

Časť XVI: Uverte mu, že je milovaný.

Časť XVII: Dávajte si pozor na to, ako jete a pijete.

Časť XVIII: A tak do postele....

Prvé dve knihy Ovidius 's "Ars Amatoria" boli publikované okolo roku 1 pred n. l., tretí diel (zaoberajúci sa rovnakými témami z pohľadu ženy) bol pridaný nasledujúci rok v roku 1 n. l. Dielo malo veľký úspech, a to až taký, že básnik napísal rovnako populárne pokračovanie, "Remedia Amoris" ( "Prostriedky na lásku" ), ktorý krátko nato ponúkol stoické rady a stratégie, ako sa vyhnúť zraneniu milostnými citmi a ako sa nezamilovať.

Nebola však všeobecne prijímaná a existujú správy o tom, že niektorí poslucháči odchádzali z prvých čítaní znechutení. "Ars Amatoria" s jeho oslavou mimomanželského sexu, bol do značnej miery zodpovedný za Ovidius vykázanie z Ríma v roku 8 n. l. cisárom Augustom, ktorý sa v tom čase snažil presadzovať prísnejšiu morálku. Ovidius bol nejakým spôsobom zapletený do frakčnej politiky súvisiacej s nástupníctvom a/alebo inými škandálmi (Augustov adoptívny syn Postumus Agrippa a jeho vnučka Júlia boli vyhnaní približne v rovnakom čase). "Ars Amatoria" mohol byť použitý ako oficiálna zámienka pre zostup.

Hoci dielo vo všeobecnosti neposkytuje žiadne bezprostredne použiteľné praktické rady, skôr využíva záhadné narážky a pojednáva o téme s rozsahom a inteligenciou mestskej konverzácie, povrchný lesk poézie je napriek tomu oslnivý. Štandardné situácie a klišé témy sú spracované veľmi zábavným spôsobom, okorenené pestrými detailmi zgrécka mytológia, každodenný rímsky život a všeobecné ľudské skúsenosti.

Cez všetky jeho ironické reči však, Ovidius sa vyhýba priamym hanblivým alebo obscénnym vyjadreniam a sexuálne otázky ako také sa v nej riešia len v skrátenej forme na konci každej knihy, hoci aj tu Ovidius Zachováva si svoj štýl a diskrétnosť a vyhýba sa akémukoľvek pornografickému nádychu. Napríklad v závere druhej knihy sa zaoberá rozkošami simultánneho orgazmu a v závere tretej časti rozoberá rôzne sexuálne polohy, aj keď skôr ľahkovážne a s nadhľadom.

Báseň je primerane svojmu námetu zložená v elegických dvojveršiach milostnej poézie, a nie v daktylských hexametroch, ktoré sa zvyčajne spájajú s didaktickou poéziou. Elegické dvojveršia sa skladajú zo striedajúcich sa riadkov daktylského hexametra a daktylského pentametra: po dvoch daktyloch nasleduje dlhá slabika, cézaura, potom ďalšie dva daktyly a po nich dlhá slabika.

Literárna brilantnosť a ľudová prístupnosť diela zabezpečili, že zostalo široko čítaným zdrojom inšpirácie a bolo zaradené do učebných osnov stredovekých európskych škôl v 11. a 12. storočí. Ovidius Savonarola spálil v roku 1497 vo Florencii v Taliansku; preklad diela Christophera Marlowa "Ars Amatoria" bol zakázaný v roku 1599 a ďalší anglický preklad bol zhabaný americkou colnou správou až v roku 1930.

• Anglický preklad (Perseus Project): //www.perseus.tufts.edu/hopper/text.jsp?doc=Perseus:text:1999.02.0069:text=Ars:book=1
• Latinská verzia s prekladom slovo po slove (projekt Perseus): //www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.02.0068:text=Ars