(Elegická báseň, latinčina/rímčina, asi 16 pred n. l., 2490 riadkov)

Úvod

"Amores" ( "Miluje" alebo "Amours" ) je súbor 49 elegie podľa Rímsky lyrický básnik Ovidius . bola to jeho prvá dokončená básnická zbierka, vydaná v piatich zväzkoch (neskôr zredukovaných na tri) v roku 16 pred n. l. Básne, niektoré z nich dosť obrazné, zobrazujú vývoj romániku s vydatou ženou menom Corinna.

Básní je príliš veľa na to, aby sme sa im mohli podrobne venovať, ale všeobecné témy básní, ktoré tvoria tri knihy "Amores" sú tieto:

Kniha1:

Elegia I: Amor mení básnikove verše z epického hexametra na elgické kuplety milostnej poézie (20 riadkov).

Elegie II: Básnik sa zriekne vojny v prospech lásky (52 riadkov).

III. elegia: Básnik sľubuje svojej milenke nemennú vernosť (26 riadkov).

Elegia IV: Básnikova milenka a jej manžel sú pozvaní na hostinu a on ju poučuje, ako sa má správať v jeho spoločnosti (70 riadkov).

Elegia V: Básnik rapsodizuje o nahom tele svojej milenky v súmraku (26 riadkov).

VI. elegia: Básnik žiada vrátnika svojej milenky, aby mu otvoril bránu (74 riadkov).

VII. elegia: Básnik ľutuje, že zbil svoju milenku (68 riadkov).

VIII. elegia: Básnik preklína starú ženu za to, že naučila jeho milenku byť kurtizánou (114 riadkov).

Elegia IX: Básnik porovnáva lásku a vojnu (46 riadkov).

Elegia X: Básnik sa sťažuje, že ho jeho milenka požiadala o peniaze, a snaží sa ju odradiť od toho, aby sa stala kurtizánou (64 riadkov).

Elegia XI: Básnik žiada sluhu svojej milenky Napeho, aby jej doručil jeho list (28 riadkov).

Elegia XII: Básnik preklína svoj list, pretože naň nedostal odpoveď (30 riadkov).

XIII. elegia: Básnik vyzýva, aby svitanie neprišlo príliš skoro (92 riadkov).

XIV. elegia: Básnik utešuje svoju milenku za stratu vlasov po tom, čo sa ju pokúsil skrášliť (56 riadkov).

XV. elegia: Básnik dúfa, že bude žiť prostredníctvom svojho diela ako iní slávni básnici (42 riadkov).

Kniha 2:

Elegie I: Básnik uvádza svoju druhú knihu a vysvetľuje, prečo je nútený spievať o láske, a nie o vojne (38 riadkov).

Elegie II: Básnik prosí eunucha Bagoasa o prístup k jeho milenke (66 riadkov).

III. elegia: Básnik sa opäť obracia na eunucha Bagoasa (18 riadkov).

IV. elegia: Básnik sa vyznáva, že miluje všetky druhy žien (48 riadkov).

Elegia V: Básnik obviňuje svoju milenku, že sa k nemu správa falošne (62 riadkov).

VI. elegia: Básnik oplakáva smrť papagája, ktorého daroval svojej milenke (62 riadkov).

VII. elegia: Básnik protestuje, že nikdy nemal nič spoločné s komornou svojej milenky (28 riadkov).

Elegia VIII: Básnik sa pýta komornej svojej milenky, ako sa o nich dozvedela jeho milenka (28 riadkov).

IX. elegia: Básnik prosí Amora, aby naňho nespotreboval všetky svoje šípy (54 riadkov).

X. elegia: Básnik hovorí Graecinovi, že je zamilovaný do dvoch žien naraz (38 riadkov).

Elegia XI: Básnik sa snaží odradiť svoju milenku od cesty do Baiae (56 riadkov).

Elegia XII: Básnik sa teší, že konečne získal priazeň svojej milenky (28 riadkov).

XIII. elegia: Básnik sa modlí k bohyni Isis, aby pomohla Corinne v tehotenstve a zabránila jej potratu (28 riadkov).

XIV. elegia: Básnik karhá svoju milenku, ktorá sa pokúsila potratiť (44 riadkov).

XV. elegia: Básnik sa obracia na prsteň, ktorý posiela ako dar svojej milenke (28 veršov).

Elégia XVI: Básnik pozýva svoju milenku na návštevu do svojho vidieckeho domu (52 riadkov).

XVII. elegia: Básnik sa sťažuje, že jeho milenka je príliš márnivá, ale on bude aj tak vždy jej otrokom (34 riadkov).

XVIII. elegia: Básnik sa ospravedlňuje Macerovi, že sa úplne oddal erotickým veršom (40 riadkov).

XIX. elegia: Básnik píše mužovi, do ktorého manželky bol zamilovaný (60 riadkov).

Kniha 3:

Elegie I: Básnik uvažuje, či má pokračovať v písaní elegií, alebo sa pokúsiť o tragédiu (70 riadkov).

Elegia II: Básnik píše svojej milenke na konských dostihoch (84 riadkov).

III. elegia: Básnik zistí, že mu jeho milenka klamala (48 riadkov).

Elegia IV: Básnik vyzýva muža, aby svoju ženu tak prísne nestrážil (48 riadkov).

Elegia V: Básnik rozpráva o sne (46 riadkov).

VI. elegia: Básnik karhá rozvodnenú rieku za to, že mu bráni v návšteve milenky (106 riadkov).

VII. elegia: Básnik si vyčíta, že si nesplnil povinnosť voči svojej milenke (84 riadkov).

VIII. elegia: Básnik sa sťažuje, že ho jeho milenka neprijala priaznivo a dala prednosť bohatšej súperke (66 riadkov).

Elegie IX: Elegie na Tibulovu smrť (68 riadkov).

X. elegia: Básnik sa sťažuje, že mu nie je dovolené zdieľať so svojou milenkou pohovku počas sviatku Ceres (48 riadkov).

XI. elegia: Básnik je unavený neverou svojej milenky, ale priznáva, že ju nemôže nemilovať (52 riadkov).

Elegia XII: Básnik sa sťažuje, že jeho básne urobili jeho milenku príliš slávnou, a tým mu spôsobili príliš veľa súperov (44 riadkov).

XIII. elegia: Básnik píše o slávnosti Júny vo Falasci (36 riadkov).

XIV. elégia: Básnik žiada svoju milenku, aby mu nedala vedieť, ak ho oplodní (50 riadkov).

XV. elegia: Básnik sa lúči s Venušou a sľubuje, že s písaním elegií skončil (20 riadkov).

Pôvodne "Amores" bola päťzväzková zbierka ľúbostnej poézie, prvýkrát vydaná v roku 16 pred Kristom. Ovidius neskôr toto usporiadanie prepracoval a zredukoval ho na zachovanú zbierku troch kníh, vrátane niektorých ďalších básní napísaných až v roku 1 n. l. Prvá kniha obsahuje 15 ľúbostných elegických básní o rôznych aspektoch lásky a erotiky, druhá kniha obsahuje 19 elegických básní a tretia kniha ďalších 15.

Väčšinu z nich "Amores" sú jasne jazykové, a hoci Ovidius sa do veľkej miery drží štandardných elegických tém, ako ich predtým spracovali básnici Tibullus a Propertius (napríklad "exclusus amator" alebo zamknutý milenec), často k nim pristupuje podvratným a humorným spôsobom, pričom bežné motívy a prostriedky zveličuje až do absurdity.na dno láskou ako Propertius, ktorého poézia často zobrazuje milenca pod nohami jeho lásky. Ovidius riskuje, napríklad otvorene píše o cudzoložstve, ktoré sa stalo nezákonným na základe Augustových reforiem manželského práva v roku 18 pred Kr.

Niektorí dokonca navrhli, že "Amores" Hneď prvá báseň zbierky sa začína slovom "arma" ("zbrane"), rovnako ako Vergil 's "Aeneida" , zámerné prirovnanie k epickému žánru, ktorý Ovidius V tejto prvej básni ďalej opisuje svoj pôvodný zámer napísať epickú báseň v daktylskom hexametri o vhodnej téme, akou je vojna, ale Amor mu ukradol jednu (metrickú) nohu a zmenil jeho verše na elegické kuplety, metrum ľúbostnej poézie. K téme vojny sa v priebehu básne niekoľkokrát vracia "Amores" .

Stránka "Amores" sú teda napísané v elegickom distichu alebo elegickom kuplete, básnickej forme často používanej v rímskej ľúbostnej poézii, pozostávajúcej zo striedania riadkov daktylského hexametra a daktylského pentametra: dva daktyly, po ktorých nasleduje dlhá slabika, cézura, potom ďalšie dva daktyly, po ktorých nasleduje dlhá slabika. Niektorí kritici poznamenali, že zbierka básní sa rozvíja ako akýsi "román", pričom štýl sa láme lenniekoľkokrát, najznámejšia je elegia o Tibellovej smrti v IX. elegii 3. knihy.

Podobne ako mnohí iní básnici pred ním, Ovidius básne v časopise "Amores" Táto Corinna pravdepodobne skutočne nežila (najmä preto, že jej postava sa mení s veľkou pravidelnosťou), ale je len Ovidius básnickej tvorby, zovšeobecnený motív rímskych mileniek, voľne založený na gréckom básnikovi rovnakého mena (meno Corinna mohlo byť aj typicky ovídiovskou slovnou hračkou na grécke slovo pre pannu "kore").

Predpokladá sa, že "Amores" boli jedným z dôvodov, prečo Ovidius bol neskôr vykázaný z Ríma, pretože niektorí čitatelia možno neocenili alebo nepochopili ich jazykový charakter. "Ars Amatoria" , čo urazilo cisára Augusta, alebo možno kvôli jeho údajnému spojeniu s Augustovou neterou Júliou, ktorá bola tiež vyhnaná približne v rovnakom čase.

• Anglický preklad: John Conington (Perseus Project): //www.perseus.tufts.edu/hopper/text.jsp?doc=Perseus:text:1999.02.0069:text=Am.:book=1:poem=1
• Latinská verzia s prekladom slovo po slove (projekt Perseus): //www.perseus.tufts.edu/hopper/text.jsp?doc=Perseus:text:1999.02.0068:text=Am.